Na Slovensko, aj napriek popularite žánru, blacková vlna vo svojej najsilnejšej podobe vlastne nikdy nedorazila. V poslednom čase sa zdá, že sa predsalen stojaté čierne vody u nás trochu pohli. Či správnym smerom, to už je otázka pre filozofa, podľa debutu PAGAN SPIRIT by som to radšej neposudzoval.

Ako som načrtol, PAGAN SPIRIT budú kuť kov čierny a názov by mohol vypovedať o tom, že pôjde o prevarený hudobný exkurz do pohanskej minulosti. Pravdou je, že pôjde o výlet do minulosti, ale nie tak vzdialenej. Hudba zoskupenia je smerovaná skôr do prvej polovice 90-tych rokov. Určite si každý vie spomenúť na prvé pokusy zavádzania kláves do blackmetalu, ktorý sa hrdil označením „symfonický“. Za všetky spomeniem napríklad ranú tvorbu LIMBONIC ART, ktorým sa tento album približuje asi najviac.

Spomínaní severania boli vo svojej dobe veľkým pojmom a ich debut má čo povedať aj dnes i napriek tomu, že mnoho kompozícii v súčasnosti môže vyznieť prinajmenšom úsmevne. PAGAN SPIRIT sa snažia o pomerne rýchlu a agresívnu interpretáciu tohto blackového odkazu s masívnym užitím kláves. Rád by som povedal, že je táto interpretácia vydarená. Vydarená je snáď len v jednom a to v tom, že keď si tento materiál pustím, tak sa skutočne vraciam do časov, kedy by som preň mal lepšie slová. Skladby pôsobia členitým dojmom , kde sa pri pozornom posluchu vynorí aj niečo zaujímavé, ale to je asi tak všetko. Množstvo rôznych partov je pekné, ale mne to celé príde len ako snaha o nesúrodé nahustenie priestoru bez vážnejšej jednotiacej myšlienky – nápadu. Niekde to pôsobí značne rozsypane a príliš archaicky, nieto sa čoho chytiť a po absolvovaní stopáže nezostane vo vás nič – snáď okrem pocitov „déjà vu“. Naviac všadeprítomné klávesy a jednorozmerný vokál tieto pocity len umocňujú. Čo sa kláves týka, tak menej je niekedy viac a v tomto prípade to platí stonásobne. Zvuk je archaický, rovnako ako celý materiál. Hlavne gitary sú na môj vkus až príliš „špinavé“ a vôbec celé je to utopené. Pochváliť môžem výkon bubeníka, ktorý pomerne dobre sype.

Aby som to zosumarizoval, pokiaľ máte radi archaizmus, raný „symfo“ black a ste patrioti, tak nejaké šance by ste kapele mohli dať. Koľko sa však takých ľudí nájde, neviem. Za príklad, ako má moderné prevedenie tohto štýlu vyzerať, by som uviedol SIRIUS – „Spectral Transition“. Inak sa jedná o nahrávku, ktorú by som označil ako nevydané demo LIMBONIC ART. Uvidíme nabudúce.